! POZOR ! Naďalej trénujeme! Samozrejme v súlade s platnými opatreniami vlády SR a ÚVZ SR ;)

FYZIKA PRI DOPRAVNEJ NEHODE

 

Zamysleli ste sa niekedy, čo všetko sa s posádkou auta resp. s autom samotným odohráva počas dopravnej nehody?

Prečo veľmi podobné nehody môžu skončiť s tak rozdielnymi dopadmi na vodiča, či auto?

Moderné autá dnes už výrazne pomáhajú nehodám tak predchádzať, ako aj mať z nich čo najmenšie ujmy, keď sa už stanú.

Priblížime si niekoľko faktov, ktoré nám pomôžu lepšie spoznať fyzikálne javy pri dopravnej nehode a tiež čo všetko v našom aute nám pomáha byť čo najviac v bezpečí v prípade kolízie.

ČO SA DEJE S POSÁDKOU AUTA V PRÍPADE DOPRAVNEJ NEHODY?


Pri dopravnej nehode sa energia, ktorou sa auto pohybuje vpred, musí niekam stratiť. Za bežných okolností sa premení na teplo na brzdových platničkách. Ak však narazíme do pevnej prekážky, povedzme do stromu, táto energia sa stratí v deformačných zónach auta (železo, plechy, a pod.).
Teraz si predstavme, že by sme nemali deformačné zóny na aute. Celá táto energia by sa preniesla na posádku vo vozidle formou preťaženia vplyvom náhleho zastavenia. Takýto náraz by bol devastačný pre naše vnútorné orgány. Väčšina moderných áut má dostatočne dobré deformačné zóny, ktoré slúžia na zmiernenie prenosu nárazovej energie na posádku vozidla. Veľkosť deformačnej zóny u priemerného auta je dnes zhruba 50 cm (predok auta). Ešte v 50 rokoch sa vyrábali autá, ktoré nemali deformačné zóny. 

Platí, že čím väčšia deformačná zóna, tým menšie preťaženie a teda menšie dôsledky na človeka. Predstavme si náraz auta do pevnej prekážky v rýchlosti 50 km/h a s 50 cm deformačnou zónou. V tomto prípade by na posádku (aj na všetko ostatné vo vozidle) pôsobilo preťaženie 10G. Približne 10G je spomalenie, ktoré zažívajú piloti stíhačiek, prípadne kozmonauti. Ak by sa do tejto nehody dostalo auto s deformačnou zónou len 25 cm, tak preťaženie vo vozidle by dosiahlo úroveň 30G, teda bolo by trojnásobné. 
Inak povedané, v prípade nárazu bez deformačnej zóny to znamená veľkú silu prenesenú na človeka za veľmi krátky čas. Deformačná zóna pomáha predĺžiť tento čas, vďaka čomu finálna sila preťaženia na človeka je podstatne nižšia. Preto pri podobných nehodách môžu byť veľmi odlišné dopady na posádku v závislosti od typu a veľkosti vozidla a jeho deformačných zón. 

 

AKTÍVNE A PASÍVNE PRVKY BEZPEČNOSTI


Každé auto má prvky aktívnej a pasívnej bezpečnosti. Autá sa teda tiež starajú o našu bezpečnosť, no musíme sa aj my dobre starať o ne, aby všetko fungovalo ako má.

 

1. AKTÍVNA BEZPEČNOSŤ

V princípe sa jedná o systémy, vlastnosti auta a technické vybavenia ktoré pomáhajú predísť, prípadne zabrániť dopravným nehodám.
Ide najmä o:

  • Pneumatiky (jediná kontaktná plocha auta s vozovkou) musia byť:

                   - kvalitné, nie príliš staré a nie príliš zjazdené, určené na dané ročné obdobie a správne nahustené

  • Brzdy - jediná schopnosť bezpečne spomaliť/zastaviť automobil a tým zabrániť dopravnej nehode. Výkon bŕzd je niekoľkonásobný oproti výkonu motora. 

  • Výhľad - dostatočný prehlaď okolia vozidla, čisté plochy, správne nastavené sedadlo vodiča

  • Kvalitný podvozok - tlmiče v dobrom stave zaistia kontakt s vozovkou aj pri prejazde nerovností

  • Osvetlenie - vidieť a byť videný je absolútny základ bezpečnej a defenzívnej jazdy

  • Elektronické asistenčné prvky (Trakčná kontrola, protipreklzová sústava (stabilizačný systém), brzdový asistent, proti blokovací systém ABS, a taktiež ASR, ESP, BAS)

 

2. PASÍVNA BEZPEČNOSŤ

Zásadný rozdiel oproti prvkom aktívnej bezpečnosti je, že pasívna bezpečnosť „prichádza do hry“ až v okamžiku dopravnej nehody. V princípe sa jedná o konštrukčné riešenia výrobcov automobilov, ktorých cieľom je minimalizovať dopad a následky dopravnej nehody.

Medzi najdôležitejšie prvky pasívnej bezpečnosti patria :

  • Karoséria vozidla - sendvičová karoséria s riadenou deformáciou

  • Riadená deformácia (deformačná zóna) stĺpiku riadenia aj pedálovej skupiny smerom od vodiča

  • Zádržné systémy sa snažia eliminovať, prípadne maximálne zmenšiť pohyb posádky v prípade dopravnej nehody. Poznáme niekoľko konštrukčných riešení

                      Pásy:

  Jedným zo základným a najdôležitejším prvkom pasívnej bezpečnosti. Pásy sú vybavené pyrotechnickým predpínačmi a spoločne s airbagom pomáhajú udržať posádku v sedačke. Je dokázané, že v prípade správneho nastavenia sedačky a použitia pásov a airbagov došlo pri dopravných nehodách k o 1/4                  menej úmrtiam, zníženiu poraneniam hrudníka o 65%, a k poraneniam hlavy o takmer 80% !!!

                      Airbag :

Jedná sa o látkový „vak“ ktorý sa nafukuje riadenou detonáciou a pomáha zmierniť dopad dopravnej nehody a zároveň skrátiť trajektóriu hrudníku a hlavy smerom k volantu. Aby airbag správne fungoval, je nutné mať zapnutý bezpečnostný pás, odporúčame držať volant v pozícii 9 a 3 a mať správne  nastavené sedadlo.

 

Ďalšie zaujímavé články

x
Na zlepšenie našich služieb používame cookies. O ich používaní sa môžete bližšie informovať na adrese: ochrana údajov OK