MOBIL A NEPOZORNOSŤ ZA VOLANTOM

MOBIL AKO DOBRÝ POMOCNÍK, ALE ZLÝ PÁN.

Mobil je vnímaný väčšinou ľudí ako nenahraditeľný pomocník, ktorý nám pri dnešnom spôsobe života a práce ponúka množstvo výhod – dokážeme zastihnúť iných či byť zastihnuteľný kedykoľvek a kdekoľvek, pomáha nám v práci, vieme ním platiť, komunikovať... vieme ním robiť takmer všetko ako na počítači, šetrí nám kopec času.
Mobil je naozaj dobrý pomocník, no vie byť veľmi zlý pán. Najmä, keď ho používame počas šoférovania. Riziká spojené s mobilom za volantom sú príliš veľké na to, aby to vodiči brali na ľahkú váhu.

Podľa štatistík Slovenskej republiky to však na ľahkú váhu berie viac ako polovica vodičov. Mobil je najčastejšou príčinou dopravných nehôd. Spôsobuje, že je vodič nepozorný voči premávke, pretože jeho pozornosť je upriamená inam ako na dopravnú situáciu. 
Na Slovensku je takmer polovica (46%) zo všetkých nehôd spôsobená porušením povinností vodiča – čo je takmer výlučne nevenovanie sa plne vedeniu vozidla a teda najmä používanie telefónu počas šoférovania.

 

Ako sme na tom s disciplínou u vodičov?

Až 97% slovenských vodičov súhlasí s tým, že používanie mobilu výrazne zvyšuje riziko nehody. Je to veľmi pozitívne zistenie, že takmer všetci Slováci s vodičákom sú uvedomelí. Menej potešujúce je, že z rovnakej skupiny opýtaných len 45% deklarovalo, že mobil počas šoférovania nepoužíva. 

To nie ja, to všetci ostatní...

Aj keď väčšina vodičov súhlasí, že telefonovanie za volantom je problém, len menej ako polovica si myslí, že to je aj ich problém.

41% slovenských vodičov sa snaží používať mobil menej počas šoférovania, keď je s nimi v aute  niekto ďalší. Otázkou je či to robia preto, že si uvedomujú, že to je nebezpečné, alebo preto, že nechcú, aby ich iní napomínali (najmä ak to sú rodinní príslušníci). 

Z prieskumu tiež vyplýva, že vodiči, ktorí si „dovolia“ používať mobil, keď považujú situáciu za bezpečnú a teda, že stihnú zareagovať na nepredvídanú situáciu aj keď majú telefón v ruke, si tak (často nevedome) vytvárajú nebezpečný vzorec správania. Na základe skúsenosti, že už som to robil a nič sa nestalo bude tento zlozvyk silnieť a vodič si bude posúvať hranicu, kedy to je bezpečné (najprv len na červenej na semafore, potom už aj pri dobrzďovaní do zastavenia, potom už aj na ceste v slabej premávke, potom už aj pri silnejšej premávke... a keď sa ani raz (zatiaľ) nič nestane, tak sa sami pred sebou utvrdia, že oni to majú pod kontrolou (lebo dlhodobo potvrdzovaná skúsenosť). Títo vodiči vnímajú problém s mobilmi ako problém, ktorý majú „len“ všetci ostatní, nie oni. Toto je na tom práve nebezpečné, pretože táto skupina vodičov narastá. Vodiči, ktorí jazdia často rovnaké trasy (práca – domov), tak nadobúdajú mylný pocit, že už nemusia byť maximálne ostražití, pretože danú cestu poznajú naspamäť a dovolia si vykonávať aj iné činnosti (sem spadá najmä mobil). Idú takmer po pamäti a nie zriedka sa stáva, že títo vodiči nestihnú zareagovať na nepredvídanú situáciu či prekážku na ceste, pretože „tam včera nebola“. Pri šoférovaní platí jediná konštanta – a to že situácia sa stále mení najmä v rušnej mestskej premávke a nikdy sa nemôžeme spoliehať, že danú cestu dobre poznáme. 

 

Čo robíme na mobile počas šoférovania?

Vodiči, ktorí priznali používanie mobilu počas šoférovania, sa najviac venujú len telefonovaniu (49%) vrátane systému hands free. Následne to je skupina vodičov, ktorí si trúfnu aj na čítanie a písanie SMS správ (18%) počas šoférovania a podľa odpovedí len 3% ľudí robí na telefóne čokoľvek (internet, sociálne siete...).  
Z toho vyplýva, že viac ako polovica vodičov je ochotných podstúpiť riziko nebezpečenstva súvisiaceho s používaním telefónu počas šoférovania buď z dôvodu, že sú presvedčení, že to majú pod kontrolou a je to pre nich v danej situácii bezpečné, alebo z dôvodu, že jednoducho nedokážu odolať a nedokážu ignorovať notifikácie zo svojho telefónu. Prvý dôvod je viac príznačnejší u ľudí nad 35, druhý je častejší u mladších vodičov. 
Pokiaľ to je však telefonovanie cez systém hands free, tak to je samozrejme dovolené, no aj pri tomto spôsobe telefonovania je nutné vedieť „mať to pod kontrolou“. 

 

Hands free – je to dokonalé riešenie?

Dokonalé nie je. Ale je to jediné riešenie, ktoré v súčasnosti máme. V prvom rade si pripomeňme, že tento spôsob telefonovania je zákonom povolený. Neznamená to však, že je to dokonalé riešenie. Ako píšeme aj v odseku vyššie, aj telefonovanie hands free nás oberá o schopnosť rýchlej reakcie. Hands free uvoľňuje ruky čím znižuje záťaž na vodiča, no faktom je, že väčší problém, ako chýbajúca ruka na volante je chýbajúce sústredenie na premávku. Náročné rozhovory z hľadiska sústredenia nie sú bezpečné ani cez hands free. Vodič by mal v týchto prípadoch oznámiť volajúcemu, že šoféruje a dohodnúť si iný čas telefonátu. Zároveň tiež platí, že v situáciách, ak je vodič v diskomforte kvôli potrebe sa s niekým spojiť telefonicky, tak aj to môže spôsobiť narušenú pozornosť. Jediné čo môžeme odporučiť všetkým vodičom je stanoviť si jasné pravidlá aj na hands free telefonovanie.

 

PRAVIDLÁ HANDS FREE TELEFONOVANIA:

  • Nastaviť si v telefóne hlasové ovládanie prípadne prepojiť telefón s ovládaním v aute (eliminovať nutnosť chytiť tel. do ruky)

  • Keď telefón zazvoní – prehliadnuť si situáciu v premávke či je bezpečné zdvihnúť telefón

  • Hneď pri zodvihnutí oznámiť volajúcemu, že šoférujem a zistiť tému rozhovoru  - ak to je jednoduchá vec – napr. dohodnutie stretnutia, tak čo najrýchlejšie dokončiť hovor, ak to je oblasť náročná na sústredenie (vysvetľovanie problému, emocionálne náročný rozhovor...), tak si dohodnúť iný čas na dokončenie rozhovoru

  • Vedome sa „nútiť“ počas celého telefonátu nestrácať sústredenie na premávku a všímať si dopravnú situáciu o to aktívnejšie

  • Čo najskôr ukončiť telefonát

 

Treba si však tiež uvedomiť, že spôsob života akým dnes väčšina z nás žije na nás kladie veľké nároky na to čo musíme za deň zvládnuť. Keby sme nemali k dispozícii možnosť hands free telefonovanie, je veľký predpoklad, že by dochádzalo k telefonovaniu aj tak s telefónom v ruke a bolo by to oveľa nebezpečnejšie. Jediné riešenie je uvedomelý prístup samotných vodičov. 

Sústredenie na premávku nám do istej miery uberá aj rádio, audio knihy či podcasty, ktoré mnoho vodičov počúva počas šoférovania. Toto zakázané nie je a ani nie je reálne aby zakázané bolo.  Nehovoriac o spolujazdcoch, najmä malé deti, ktoré vedia byť veľmi rušivým elementom pre vodiča. Všetky tieto faktory môžu byť nebezpečné, keď to nemá vodič pod kontrolou a keď sa nechá príliš rozptýliť a vyviesť z miery. Je to len a len na uvedomelosti vodiča, aby to buď nerobil, alebo sa s tým bezpečne vysporiadal. Vždy, keď nás niečo – či už externé alebo vnútorné – rozrušuje, tak si to musíme hlavne uvedomiť a nepripúšťať stratu pozornosti na premávku. Ak to je mimo našej moci, tak jednoducho zastaviť, dať si pauzu a prípadne vyriešiť čo je nutné.

 

Porovnanie s jazdou pod vplyvom alkoholu a s únavou

Šoférovanie je náročná uvedomelá činnosť, ktorá si vyžaduje plné sústredenie. Nie je to náročná činnosť kvôli ovládaniu auta, tie sú dnes už veľmi jednoduché na ovládanie a často niektoré aktivity už teraz robia za vodičov. Je to náročná aktivita preto, lebo si vyžaduje neustále vyhodnocovanie situácie, predvídanie rizík a schopnosť rýchlej reakcie na prípadné rizikové situácie. 
Preto je maximálne nezodpovedné šoférovať pod vplyvom silnej únavy a samozrejme je to trestné šoférovať pod vplyvom alkoholu či manipulovať s mobilom. 

 

Pozrime sa na pár faktov, čo s nami robia tieto činnosti:

 

Únava spôsobuje mierne spomalené reakcie, neschopnosť identifikovať riziká, prázdny pohľad. Tento stav sa počas šoférovania skôr zhoršuje a dá sa vyriešiť len prestávkou a odpočinkom. 

Alkohol výrazne spomaľuje naše reakcie, spôsobuje neschopnosť identifikovať riziká, zlé rozpoznávanie predmetov, nedokážeme dostatočne zaostriť pohľad. Tento stav pretrváva dlhodobo.

Mobil keď ho používame len na hands free telefonovanie, čo je zákonom povolené, tak nám to rovnako spôsobuje oneskorené reakcie, náš reakčný čas sa spomalí, nie sme schopní počas rozhovoru aplikovať správnu techniku pohľadu a prichádzame o periférne videnie. Práve periférne videnie nás upozorňuje na riziká prichádzajúce zo strán a keď ich nevnímame, tak sa na nich ani nedokážeme pripraviť. Reakcia prichádza až keď je prekážka už priamo pri nás, príde zľaknutie, šok a s tým väčšinou súvisí nesprávna reakcia a zlý koniec. Toto je však skôr nárazový, krátkodobý stav. Keď ale mobil používame aj na písanie alebo čítanie, to je oveľa rizikovejšie aktivita, pretože vtedy nestrácame len periférny pohľad ale úplne celý výhľad a náš reakčný čas je doslova deaktivovaný. Tejto aktivite je potrebné sa vyhýbať!

 

Čo s tým môžeme urobiť?

  • UVEDOMIŤ SI RIZIKO SÚVISIACE S POUŽÍVANÍM MOBILU ZA VOLANTOM

  • Nastaviť si navigáciu ešte pred štartom

  • Nastaviť si hudbu / podcast ešte pred štartom

  • Zvoliť funkciu „Nerušiť / Do Not Disturb / Režim v aute“ – režim prípadne aplikácie, ktoré limitujú využitie telefónu počas šoférovania je určite jedno z riešení.

 

Tak ako sa mnoho vodičov v moderných autách spolieha na techniku vo svojich autách - na autonómne funkcie, ktoré im majú pomôcť vyhnúť sa kolízii (napr. autonómne zastavenie pred prekážkou, upozornenie na objekt v mŕtvom uhle...), tak by sa mohli vodiči spoľahnúť na technológiu aj v tomto prípade. Najmä keď si uvedomujú svoju „slabosť“ na to neodolateľné pípnutie novej správy na sociálnej sieti. 
Podľa odpovedí z nášho prieskumu je evidentné, že 64% vodičov ani nevie či existuje resp. či ich mobil má funkciu REŽIM V AUTE. To nehovorí ani tak o technickej negramotnosti vodičov, že by si nevedeli skontrolovať možnosti svojho mobilu, skôr to hovorí o prehnanom sebavedomí a nedostatočnej schopnosti odpojiť sa na nejaký čas od internetu a kontaktu so svojím virtuálnym svetom na sociálnych sieťach. Len 8% zo všetkých vodičov používa režim v aute, títo vodiči zvolili ľahkú a veľmi rozumnú cestu nenechať sa provokovať zvukmi telefónu. Týchto 8% vodičov si zaslúži pochvalu. 

Okrem samotnej funkcie režim v aute existujú aj iné aplikácie, ktoré vedia hodnotiť či merať jazdný štýl vodiča, čoho súčasťou je aj to či vodič vezme do ruky telefón alebo nie. Na Slovensku sú ešte len veľmi málo rozšírené, no my veríme, že majú budúcnosť, najmä keď ich vo väčšom meradle začnú používať aj poisťovne v súvislosti s výmerou poistení za vozidlá. V zahraničí to je už pomerne zabehnutá prax, len na Slovensku sa to zatiaľ neujalo. 

Nefunguje, keď sa pred sebou ospravedlňujeme, že „každý to robí“, alebo „moje auto dobrzdí, ak by som ja nestihol“, alebo „ja mám prehľad aj keď pozriem do tel.“
Funguje len keď sa každý pozrie na seba, nastaví si zrkadlo na sebareflexiu a uvedomí si, že keď sa pozrie na mobil, nepozerá na cestu a tam sa môže situácia zmeniť zo sekundy na sekundu. 

Keď Vás najbližšie bude niekto viesť v aute a bude používať mobil, upozornite ho, aby to nerobil. Mnoho ľudí to robí automaticky zo zvyku a možno aj takéto upozornenie od priateľa im pomôže uvedomiť si riziko, ktoré používaním mobilu podstupujú pre seba aj pre všetkých v aute. 
Keď ste rodič a vozíte v aute svoje deti, uvedomte si, že Vás vidia a mobil do ruky radšej neberte, aby ste im nenastavovali zlý vzor správania. Mladí vodiči naozaj často práve tento fakt popisujú ako dôvod, prečo aj oni mobil do ruky v aute vezmú – robili to aj ich rodičia celé ich detstvo a bolo to v poriadku. 

Ďalšie zaujímavé články

x
Na zlepšenie našich služieb používame cookies. O ich používaní sa môžete bližšie informovať na adrese: ochrana údajov OK